História letiska Decimomannu začína dňa 3 Jún 1940, keď vtedajšia Regia Aeronautica označila oblasť severne od Cagliari za ideálne miesto na rozptýlenie bombardérov SM. 79 Sparviero z 32. Stormo prítomný na základni Elmas. Asi po roku sa Wing vystriedal s 36. v novej špecialite Torpedo Bomber. Jedným z prvých veliteľov krídla bol pilot plukovník Giovanni Farina, zlatá medaila za vojenskú odvahu na pamiatku, podľa ktorého je dnes pomenované letisko na Sardínii.
Talianske torpédové bombardéry zapojené do boja proti anglickej flotile v Stredozemnom mori odleteli z Decima, ale záväzok neúprosne skončil 8. 1943, dátum prímeria so spojencami, keď krajina prešla do amerických rúk, ktoré ju intenzívne využívali v ťažení na polostrove stále okupovanom vojskami Osi. Zapojené lietadlá USAAF boli najskôr Curtiss P 40 ale koncom októbra 1943 bombardéry Martin B-26 Marauder z 319th Bombardment Group/320th Bombardment Group dorazili do Decimomannu.. Tieto lietadlá vzlietli z pristávacej dráhy 1800 x 15 metrov, a obsadil celkom 180 Parkovacie miesta. Okrem toho tam boli 10 km rolovacích dráh. Následne bude dráha ďalej rozšírená na rozmer 3000 x 30 metrov.
Vo februári r 1944 začali nové rozširovacie práce, ktoré viedli k vytvoreniu inovatívneho systému viacerých vzletov/pristátí: v skutočnosti bola postavená dlhá dráha 2000 merače vybavené 6 paralelné dráhy, ktoré umožňovali súčasný vzlet 6 lietadlá. Myslieť na to na začiatku histórie letiska, v 1940, Taliani ho vybavili zemnou dráhou orientovanou na sever/východ-juh/západ a niektorými budovami, patriace v minulosti k farme, v ktorom bolo zriadené velenie krídla a skupiny, jedálne dôstojníkov a poddôstojníkov, ošetrovňa, ústredňa a veliteľská kancelária.
Na konci 1944 potreba priblíženia sa k frontu prinútila USAAF presunúť sa na letisko na Korzike a tak sa Decimomannu nepoužívalo až do r. 1954 kedy, po rozsiahlych rekultivačných a rekonštrukčných prácach, letisko bolo znovu otvorené a bola tu zriadená prvá „Inštalácia výcviku vzdušných zbraní“. (AWTI). Talianske oddelenie sa oficiálne zrodilo dňa 15 Február 1957 s oficiálnym názvom „Střelecké výcvikové centrum“ (CAT). V decembri r 1959 bola podpísaná prvá dohoda medzi Kanadou, Západné Nemecko a Taliansko na využívanie zariadení zariadení AWTI.
V októbri r 1979 ACMI začala fungovať (Prístroje na manévrovanie vo vzduchu), sofistikovaný a (dovtedy) vysoko pokročilý elektronický systém, ktorý umožňoval realistický pokročilý výcvik v manévrovanom vzdušnom boji. Tento systém bol nahradený v r 2002 z pokročilejšieho A-ACMI (Advanced-ACMI), umožňuje ďalší skok v realizme simulácií a zjednodušuje systém, vďaka opusteniu pozemných a námorných staníc potrebných pre prvú verziu zariadenia.
Od 1960 základňu využívalo aj americké letectvo (USAF aj americké námorníctvo). Táto prítomnosť pokračovala viac-menej neprerušovane až do r 1991, kedy, s uzavretím 7555 Letka taktického výcviku (časť legendárnych Agresorov), USAFE opúšťa letisko (pričom zostáva vlastníkom zariadenia ACMI) pokračuje však v presune na príležitostné školiace cykly.
V júli r 1970, okrem, miesto Kanaďanov zaujala britská RAF.
Za všetky tie roky sa zo sardínskej základne stalo európske vojenské letisko s najväčším počtom pohybov (počíta niečo ako 60.000 za rok!!!), s tipmi 450 za deň a spotrebuje až 1000000 (milión) litrov paliva za deň, poskytuje HRS (Systém tankovania hydrantu), že, s jeho 51 body, je to najväčší pantografový tankovací systém na svete.
V posledných rokoch sa doprava v X° výrazne znížila, no pripravuje sa nový život. Vďaka svojej privilegovanej polohe a fantastickým poveternostným podmienkam, ktoré sa bežne vyskytujú, letisko bolo vybrané ako miesto pre medzinárodnú leteckú výcvikovú školu, iniciatíva, ktorá sa zrodila z partnerstva medzi vzdušnými silami a Leonardom s cieľom poskytovať pokročilé výcvikové služby pre pilotov samotných vzdušných síl a zahraničných vzdušných síl. Škola bude využívať vysoko pokročilé simulátory prítomné na základni a nový Leonardo T 346 Majster, medzi najmodernejšie vojenské cvičné lietadlá na svete.
Ale čo by to bolo za celý príbeh bez niekoľkých fotografií, ktoré demonštrujú neuveriteľnú premávku na základni? Koniec koncov, AviaSpotter je predovšetkým stránka leteckej fotografie. Ako by ste už teraz mali vedieť, máme to šťastie, že máme na stránke priateľa, ktorý pre našu stránku vytvára skvelé služby už niekoľko rokov. Tu je niekoľko svedectiev o neuveriteľnej premávke, ktorá prešla traťou 17-35 v posledných 10 vek.
Ďakujem Roberto, v mene všetkých!!!!
